Dátum a čas

Dnes je utorok, 16.10.2018, 16:17:32

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Sviatok

Meniny má Vladimíra, Gál, Havel, Havla

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Navigácia

Obsah

História

Hronec vznikol pri sútoku Čierneho Hrona, Osrblianskeho a Kamenistého potoka ako osada v chránenom kráľovskom území – poľovníckom revíri – Zvolenský les. Založil ho v roku 1357 strážca v revíri Pavel. V roku 1361 mu panovník Ľudovít I. Udelil dedičné richtárstvo. V 15. storočí bolo územie osady začlenené do chotára a pod správu dedičných richtárov susednej pastierskej obce Valaská. Súbežne bolo územie osady Hronec osídľované aj banskou kolonizáciou. Ťažba železnej rudy, výroba a spracovanie železa boli v rukách súkromných ťažiarov. V 16. storočí výroba železa začala podliehať štátnym záujmom. Územie Hronca vyčlenili z feudálneho Ľupčianskeho panstva ako komorské územie. Bane a železohutnícky podnik v Hronci prevzala do svojej správy dolnorakúska cisárska komora. V 16. a 17.storočí železiareň v Hronci ako „pomocný podnik“ zabezpečovala železným náradím a výrobkami erárne bane a huty na prioritnú výrobu vzácnych mincových kovov v Banskej Bystrici, Kremnici, v Banskej Štiavnici.

V Hronci nás upútajú rozložité komorské poschodové domy- Prajský dom so zadným uzatvoreným hospodárskym dvorom, postavený okolo roku 1800 pre pruských zlievačov, výstavný Komorhof pre správcu a úradníkov miestnej železiarne- t.č. Špecializované zariadenie TEREZA, Komorský dom pri kostole.

V klasicistickom rímskokatolíckom kosotle sv. Klementa postavenom v roku 1826 sú nádherné farebné vitrážové okná s biblickými výjavmi vyrobené v budapeštianskej dielni J. Pálku v roku 1913 a monumentálny oltár s banským znakom a obrazom patróna kostola. Nad miestnym námestím vyniká poschodová budova zvonice z roku 1835 so súborom štyroch historických zvonov a s muzeálnou expozíciou liatinových náhrobných krížov v prízemí.

V obci a jej okolí sa nachádza ojedinelý súbor deviatich kaplniek, postavených v rôznych historických obdobiach. Hospodárska prosperita súvisiaca s rozvinutou priemyselnou výrobou priniesla do Hronca, oproti okolitým obciam v regióne, aj vyššiu úroveň spoločenského a kultúrneho života.

Prítomnosť cudzincov v riadiacom aparáte závodov, viacjazykové prostredie, častá migrácia domácich zamestnancov do rôznych častí monarchie , podnietila tolerantnosť názorov, vzájomné rešpektovanie odlisných životných zvyklostí a skúseností rôznych vrstiev obyvateľov obce, kultúrnosť v obliekaní, v spoločenskom vystupovaní, v osobných záľubách i vo vzhľade obce. V období pred a po prvej svetovej vojne pokračovala spolková a kultúrna činnosť v Hronci so zvýšenou intenzitou. V roku 1887 založili v obci Maďarsko- kráľovský potravný spolok, ako priekopnícku inštitúciu aj v rámci Slovenska. Od roku 1924 pôsobil v obci unikátny spolok Čítací a spoločenský kruh na spôsob otvoreného pánskeho klubu (nazývali ho tiež Kasíno). Spolok bol nadstranícky a nadkonfesionálny, s vlastnými spoločenskými priestormi, s čitárňou, knižnicou a herňou, orientovaný na formovanie spoločenského správania, organizovanie spoločenského styku na vyššej úrovni, kultúrnych podujatí, osláv, zábav, besied. Členmi klubu bola väčšina mužov obce. V roku 1921 bol v Hronci založený športový spolok pod názvom Hrončiansky atletický klub. Pästiarsky oddiel bol založený v roku 1933, mal asi dvadsať aktívnych pästiarov z Hronca a okolia.

Hronec je aj rodiskom olympionika Alojza Sokola (1871-1932), ktorý bol úspešný účastník 1. olympijských hier v Aténach v roku 1896, kde štartoval za Uhorsko v atletických súťažiach a obsadil „bronzove“ miesto v behu na 100 m.

Neďaleko futbalového ihriska na priľahlom svahu stála budova Streleckého spolku. Areál strelnice dopĺňal tanečný pavilón a kolkáreň. Bohatú tradíciu má aj súčasný spolok miestnych hasičov. Tak ako v minulosti, aj teraz okrem svojej prioritnej náplne, pôsobí aj v kultúrnospoločenskej oblasti pri organizovaní celooobecných podujatí.

Hronec je atraktívna obce, ktorej potenciálom do budúcnosti je využitie jej prírodných jedinečností, historických a kultúrnych tradícií