História

...Prečo sme v Hronci dobrovoľní hasiči ...

Pôvodným cieľom požiarnej ochrany v Hronci bola ochrana človeka a jeho majetku pred ničivými účinkami požiaru. Neskôr sa rozšírila o poskytovanie pomoci pri ostatných živelných pohromách, povodniach, dopravných pohromách, dopravných nešťastiach, ale aj osobných nehodách.

Aj u nás v Hronci sa ujímala výchovná a preventívna vložka činnosti, čím zabezpečila čoraz častejšie miesto v spoločnosti...

Kultúrno-spoločenská činnosť v Hronci po oslobodení nadobúdala postupne nové formy. Aj v našej ZO v Hronci pretrvával zvyk usporiadať príležitostné tanečné zábavy(Silvestrovské), ktoré boli medzi Hrončanmi obľúbené, pretože požiarnici dokázali na týchto podujatiach vytvoriť podmienky, pri ktorých sa účastníci dobre cítili...!

Povojnová demoralizácia hlboko zasiahla aj ZO-PO v Hronci, ale aj v okrese BREZNO. Javí sa chudoba obyvateľstva.

..." v Hronci vždy platilo krédo..."

" Sme preto dobrovoľnými
hasičmi, že sme ľuďmi.
Žije v nás cit ľudskosti,
ktorý nás nabáda
konať dobro v prospech
blížnych, ktorých
postihlo nešťastie...
Hasiči konajú svoju
prácu v znamení vznešeného
PANOVHO Kristovho
odkazu: Miluj svojho blížneho...

...my vykonávame prácu, ktorá slúži
všetkým. Naše prostriedky
sú láska, milosrdenstvo, bratstvo a
svornosť..."

Tieto myšlienky nestrácajú platnosť ani dnes. Keď boli vyslovené, mala by sa početná rodina Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Hronci, vracať k odkazu svojich predkov, "oprášiť" ho od nánosu zašlých čias a jeho silou pretvárať dnešnú spoločnosť...!

Nás, hasičov, oprávňuje skutočnosť, že sa každému môžeme pozrieť rovno do očí aj v Hronci a byť dostatočne hrdí na našu zástavu a modrú uniformu, ktorá je symbolom našej spolupatričnosti k dobrovoľnej požiarnej ochrane v rámci celého sveta... veď nie je dôležité čo hovoríš, ale čo robíš ...!

Je na nás, terajších požiarnikoch v Hronci, aby sme svojou prácou a umom vytvárali hodnoty, ktoré raz budú posudzovať naši nasledovníci. Aby sme sa za to, raz nemuseli hanbiť ...!            

Z histórie Požiarnej ochrany v Hronci...

Už v prvých poprevratových rokoch (1921-1924)bol v Hronci založený povinný-nútený hasičský zbor, ktorý pozostával z mužov, ktorí sa vrátili z vojny a bol podporovaný politickou obcou finančne. Za veliteľa hasičstva bol zvolený Štefan Kohler, no neskôr sa vzdal hasičského poverenia a žiadal zastupiteľský zbor, aby na jeho miesto bol zvolený iný. Bol zvolený Jozef Prukner, ktorý sa osvedčil, že overenie prijíma. Starosta obce bol vyzvaný, aby striekačku a inú výstroj podľa inventára odovzdal novému požiarnemu referentovi.

V roku 1926 utvoril sa v Hronci "Dobrovoľný hasičský zbor", ktorý zaopatriac si krásnu zástavu, žiadal ju posvätiť na Masarykovom námestí (terajšie námestie 6.marca)1.augusta 1926. Po odbavení poľnej Svätej omše, v prítomnosti viac okolitých hasičských zborov, bola zástava posvätená. Stála 3 000,- Kčs. Krstná matka bola Lovisa Zahnová. Na túto zástavu darovala krásny národný stuhel, na ktorom je nápis:

                          1. "K oslave vlasti a blížnemu na pomoc".

                          2. "Jedon za všetkých, všetci za jedného!"

                          3. "Venovala Lovisa Zahnová".

Po posviacke bol František Zahn, riaditeľ štátnyc tunajších železiarní prijatý za čestného člena a tiež dvaja členovia z Valaskej. Veliteľom hasičského zboru bol zvolený Móric Schon. Pri zakladaní DHZ v Hronci boli iniciatívny aj zakladajúci členovia M.Schon, A.Kutenič a E.Peťko.

Móric Schon -hrončan- v tých časoch bol veliteľom DHZ z povolania. Chodil medzi obyvateľov, pomáhal im a radil. Podobne aj Adolf Kutenič. Bol by pre požiarnikov aj dušu obetoval. V roku 1927 bol Móric Schon obvodný dozorca PO.

V tom čase sa objavil v Hronci istý Fischer. Žid, ktorý bol činiteľom vo zväzovom centre. Šikovne si vedel stmeliť značný počet tridsiatnikov v Hronci. No záver bol taký, že Fischer musel z dediny odísť. V tom čase starostoval v Hronci Klement Petráni.

V roku 1930, dňa 30.marca vypukol požiar na povale v obecnom úrade. Tento bol poistený. Škoda bola uhradená celkom 6 000,- Kčs. Prvého júla 1930 bola miestnosť od F.R.TJ v Hronci daná do užívania DHZ v Hronci. Bolo to v starom obecnom dome.

Z milodarov tejto doby bola robená zbierka. Kúpila sa motorová striekačka. Vybralo sa 3 tisíc Kčs. Písalo sa aj do Ameriky. Prišlo 800,-Kčs

Obec Hronec dala 500,-Kčs. Striekačka sa zadovážila zo Žiliny za 52 000,-Kčs, k tomu 200m hadíc B-8,6. Zostala dlžoba 20 000,-Kčs. Ručiteľmi zostali M.Schon a Schmith V. (odišiel neskôr do Svitu)...

Spomínaná striekačka zasahuje hneď pri požiari na Mlynskej ulici (u Kocmeľov, Pacerov, Makovníkovcov). Nebyť rýchleho zásahu, bolo by zhorelo viac.

Rok 1934 požiare: Valaská, Hronec pod Hrbom, Predajná, Č.Balog-Dobroč, Bacúch 2x, Brezno, H.Lehota, Poh.Polhora.

Pri požiari vo Valaskej motorová striekačka z Hronca ťahala vodu z tajchu vo Valaskej a pracovala nepretržite 42 hod. Táto motorová striekačka bola v Hronci r.1958 (potom sa vyhrala nová)... Stávalo sa, že k požiarom šli s konským poťahom, nákladné autá jazdili ešte menej ...! Niekedy boli potrebné zásoby vody i mimo obec. Tu dobré službyvykonávali hostinský Brozman. Vlastnil t.č.osobné auto,na ktoré bol urobený nárazník na ťahanie motorovej striekačky a tak sa hrončiansky požiarnici mohli zúčastňovať lokalizácie uvedených požiarov.

V roku 1934 začína aj výstavba požiarnch zbrojníc v okrese Brezno - Hronec, Beňuš, Bujakovo, a iné.

Druhá svetová vojna činnosť Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Hronci nijako nenarušila, lebo stredné kádre vojna obišla.

V SNP bolo aj niekoľko požiarnikov z Hronca.

Kto v srdciach žije   n e u m i e r a . . .   

Po oslobodení (1945-1948) nastáva nové obdobie Požiarnej ochrany v Hronci. Vstupujú mladí chlapci-dorast a žiaci. Táto mladá krv v organizácii je prínosom.

Hrončianski požiarnici sa zúčastňujú požiaru na Piesku-Solivare. V rokoch 1949-1950 si svojpomocne opravujú starú požiarnu zbrojnicu spolu so spoločenskou miestnosťou. Začína veľká kultúrna aktivita požiarnikov v 1952 v Hronci. Divadlá, zábavy, rozhlasové relácie a iné. V tomto roku dostáva DPZ v Hronci od OV-DPO v Brezne novú techniku. Na podnet R-MNV v Hronci sa v tomto roku zriaďuje na miestnej ZŠ žiacke družstvo, ženské a dve družstvá mužov. Cez zimu 52 a 53 sa tieto družstvá pripravujú prakticky vonku. Mladí požiarnici z Hronca sa zúčastňujú s dvoma družstvami na hre "PLAMEŇ".

V roku 1954 sa konala v Hronci okresná súťaž. Domácich požiarnikov reprezentovali žiaci, ženy a dve družstvá mužov. Družstvo žien obsadilo 1.miesto. Aj ostatné hrončianske družstvá si hanbu nespravili.

V období roku 1956 usporiada sa v Hronci veľké cvičenie za účasti Zväzarmu, ČSČK, požiarnikov z Hronca a požiarnikov z povolania z Podbrezovej. V roku 1956 začína sa s výstavbou novej požiarnej zbrojnice v akcii "Z". Dokončená bola v roku 1958. Za  túto akciu výstavby, v rámci Slovenska, vyhrali DPZ v Hronci prvú cenu. Bola to dvojkolesová striekačka DS-16 (od MV), od okresu doplnok DV a PS-8 s výstrojom, ako aj vkladná knižka na 1 000,-Kčs.

Časté boli cesty požiarnikov z Hronca na východné Slovensko. V požiarnej súťaži o "Podtatranskú prúdnicu", tejto medzištátnej akcii vo Svite, museli poriadne zabrať. Trojlístok z Hronca závod-lesy-obec sa navzájom doplňoval. V tomto období mali podiel na činnosti A.Kutenič, P.Babjak, Perichta, Pobožný, A.Medveď, I.Medveď a iní. V prvých šesťdesiatich rokoch sa súťaž premiestnila do susedného Gerlachova. Rodák z Hronca, V.Schmith vo Svite, len rozširoval požiarnu aktivitu z domova-Horehronia.

Pri Dobrovoľných požiarnych zboroch, aj v Hronci, boli jednotky civilnej obrany.

Družstvo požiarneho útvaru z Hronca sa v rámci civilnej obrany pravidelne zúčastňovalo, každý rok 3-ho taktického cvičenia v rámci okresu. Na päťdesiate roky - leto, si v Hronci požiarnici spomínajú na  ukážkové cvičenia CO-boje s nepriateľom, likvidáciu požiarov a záchranu postihnutých občanov. Pri týchto cvičeniach boli prakticky prevedené bojové schopnosti Zväzarmu, požiarnikov a vyprošťovacej jednotky civilnej obrany. V prvej polovici päťdesiatich rokov prevádzal ČSČK cvičenia v akcieschopnosti techniky, obsluhy, zvládnutie taktického výcviku pre zásah proti požiarom, školenia, protipožiarne opatrenia-po domoch v Hronci 2x do roka ukážkové cvičenia pre občanov,tiež školenia prehliadkových skupín.

Požiarnici z Hronca dosiahli úspechy aj v I. II. a III. výkonosných triedach družstiev, aj II. III. triedy v súťaži jednotlivcov.

Počas zberových a žatevných prác prevádzali požiarnici služby aj s občanmi-1. požiarnik+2 občania. Niekedy aj štyria.

A teraz niekoľko oprášených spomienok požiarnikov - z Hronca

Jestvujú ľudia, čo nenarobia veľa hluku, takže neupútajú pozornosť najbližšieho okolia. A predsa významne prispievajú k rozvoju osobnosti i celých spoločenstiev.

Medzi takých možno zaradiť aj pani Máriu Škulkétyovú z Hronca. 

Chceme našim čitateľom priblížiť niektoré postrehy autora, ako ich zachytil v jej biografii...

"Ako sa dostala k požiarnikom?

Do cvičiaceho dužstva žien v Hronci chýbala jedna členka. Doplnila som ho a odvtedy som ostala v ňom. Rok 1954-55 bol pre nás, ženy, rozhodujúci. Len zodpovedný prístup, aj v požiarnictve a v každej práci viedol k úspechu, aj predtým, aj teraz. A tak to má byť.

"Nerozmýšľala som nikdy filozofiou hasiča. Ten sa vždy pchá dnu,kým všetci okolo neho utekajú von. Veliteľom družtva žien v Hronci bol Peter Pobožný. Cvičiskom nám boli lúky na Chvatimechu.

Spomína si na požiare u Ridzoňov (pod strelnicou), u Kučerákov, kde cieľ bol splnený. Bola to vtedy ručná striekačka a poradili sme si aj ženy, na požiar na Majeri, kde bolo viac žien-pooblievali sa navzájom, no hnev nebol..."

"Tešili sme sa na tradičné Silvestrovské zábavy v Hronci. Naše služby žien boli kvitované. Vtáčnik, kasíno, lisoveň-miesta podujatí, až do roku 1982 patrili hrončianskym požiarnikom..."

Ďalšílm pamätníkom bol náš ujo Babjak.

Rozhodne nebol žiadnou figúrkou. Dalo sa naňho stopercentne spoľahnúť.

"Požiarnikom v Hronci som bol od roku 1933. V pamäti mi utkvel požiar v starej Valaskej. Dostali sme sa tam rôzne (motorkami, bicyklami,pešo), cez Hron hadice natiahli a dostali sme sa najbližšie k ohňu..."

Roky fronty mohli byť pre Hrončanov-požiarnikov osudné. Nemci by boli odlifrovali striekačku, no poznali uja Babjaka, tak upustili od toho.

"Keď je človeku dobre, ťažko rozlišuje životné hodnoty, podstatné od zbytočného... pokiaľ je niekto stále v jednom, kde riskuje, že ochorie. Hovorí sa, že žiadny človek nie je taký múdry, aby vedel o všetkom zlom, čo koná"

Aké vyznamenania dostal?

"Za vernosť, za príkladovú prácu vo zväze - čestné uznania, poďakovanie z PO - SSR - ÚV Bratislava z júna 1981 a iné..."

Je málo obcí, ktoré sa môžu pochváliť takou dlhou a bohatou tradíciou v požiarnictve, ako Hronec. 70.rokov je významné jubileum v živote človeka, ale ešte významnejšie v živote organizácie,ktorá plnila a plní to najhumánnejšie poslanie - chrániť životy a majetok spoluobčanov.

Text tohto príspevku je použitý z brožúry "70.rokov PO v Hronci, vydanej 3.5.1996